Čítate si knihu, sedíte, pozorujete oblohu  alebo len hľadíte do blba? Prinášame vám inšpirácie pre kreslá, ležadlá a lavičky, vďaka ktorým je to možné.

Sedenie na záhrade, nazývane aj mobiliár, sa hodí do tieňa, pod korunu stromu alebo do rohu, odkiaľ je na záhradu výhľad z iného uhla. Môžete ho uložiť k voňavému jasmínu alebo k levanduľovému záhonu.

Už dizajn napovedá, koľko času tam strávite. Na dlhší oddych je vhodný mobiliár s operadlom alebo aj s podrúčkami. Pohodlne sa viete oprieť a vychutnať si pohľad na zvyšok záhrady, tak dlho, ako len chcete.

Okrem toho môže byť súčasťou mobiliára aj príručný stolík na kávu či čaj. Nič sa nestane, ak si naň aj vyložíte nohy.

Sedenie v hamake sa nedá nazvať inak ako lebedenie. Sadnete si do nej a ona sa vám tvarovo úplne prispôsobí. Človek relaxuje už len pri pohľade na ňu.

Dizajn lavičky vždy treba prispôsobiť dizajnu záhrady. Niekedy je dobré, keď lavička prirodzene zapadne do prostredia a človek si ju všimne, až keď stojí pri nej. Inokedy je ústredným prvkom záhrady a môže byť aj výraznejšia.

Ležanie v záhrade má veľké čaro. Je v tom dávka pôžitku a kľudu. Ležať môžete nielen na lehátku, ale aj v húpacej sieti. Na slnku s výhľadom na oblohu, či v tieni s výhľadom na košatú korunu stromu. 

Lavička bez operadla poslúži skôr na krátky oddych. Nemusí byť zložitého dizajnu. V jednoduchosti je krása.

Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver

Väčšina stromov má hlboké korene, preto absorbuje minerály zo spodných vrstiev pôdy. Ich veľká porcia ide do listov. Predstavte si, aký prospešný môže byť kompost z listov – listovka.

Listovka vzniká rozkladom lístia listnatých stromov na hromade. Jej fyzikálne vlastnosti sa líšia podľa veku a druhu drevín, ktorých lístie bolo použité. Listy väčšiny stromov obsahujú dvakrát toľko minerálov ako hnoj. Napríklad minerálny obsah listov cukrového javoru (Acer saccharinum) je nad 5%, zatiaľ čo bežné borovicové ihličie (Pinus) obsahuje z 2,5% jeho váhy kalcium, magnézium, dusík, fosfor a iné stopové prvky.

Najväčším prínosom listov je však veľké množstvo vláknitých organických látok, ktoré obsahujú. Sú výbornou prímesou pre všetky typy pôdy. Odvzdušňujú ťažké hlinité pôdy, zabraňujú príliš rýchlemu vysychaniu piesočnatých pôd, nasávajú dážď a kontrolujú odparovanie. Najprv z nich však treba vytvoriť listovku, teda kompost z listov.

Ako zberať a ukladať lístie?

Najlepším nástrojom na zber lístia sú kovové hrable s dlhými lamelami. Listovku môžete ukladať do rovnakej nádoby ako klasický kompost. Ideálny je drevený rám zložený z latiek s medzerami, cez ktoré prúdi vzduch. Nádoba nemôže mať dno, aby bola spojená s terénom. Prípadne môžete jednoducho nakopiť listie na hromadu.

Aké lístie môžeme použiť na vytvorenie listovky?

Na listovku sa dajú využiť všetky typy lístia. Dokonca aj orechové alebo dubové. Tieto však treba na jemno podrviť, aby boli v komposte rovnomerne rozmiešané. A to z dvoch dôvodov. Prvý je, že sa rozkladajú dlhšie kvôli voskovej vrstve (tzv. kutikule), ktorú majú na listoch. Druhý, že pri veľkom množstve okysľujú kompost, pretože sa z nich uvoľňujú triesľoviny (tzv. taniny). Tým pádom treba do listovky pridať viac dusíka.

Tieto tri rady vám zaručia dobrú listovku 

1. Rozdrvte alebo polámte listy a listovka vznikne oveľa rýchlejšie. Môžete použiť záhradnú drvičku. Ak ju nemáte, dá sa požičať v požičovniach náradia. Ďalším spôsobom je prejsť lístie kosačkou bez zásobníka. Alebo najjednoduchším spôsobom je lístie polámať. Dajte ho do vriec, tie pošlapte a potom vysypte.
2. Pridajte dusík. To znamená trochu hnoja v pomere 1:5 (1 zložka hnoja). Ak nemáte hnoj, tak dobre funguje aj pokosená tráva alebo zbytky ovocia a zeleniny. Tým sa vyváži pH listovky aj celkový pomer uhlíka k dusíku. A tiež sa vďaka dusíku začne kompost zahrievať. Tým máte zaručené, že lístie sa začne rozkladať rýchlo.
3. Raz za dva až tri týždne hromadu otočte. Tým pridáte vzduch pre aerobné mikróby, ktoré podporujú rozklad materiálu. Ak tak spravíte aspoň trikrát až štyrikrát do konca jari, tak budete mať jemný kompost pripravený na jarnú výsadbu.

Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver

Možno vás to prekvapí, ale mať vodu v záhrade je veľmi ľahké, finančne nenáročné a priestorovo úsporné. Ešte to má aj kopec výhod.

• Aj malý vodný prvok dokáže zlepšiť mikroklímu. Počas letných dní slúži ako zvlhčovač vzduchu, čo je prospešné nielen pre vás, ale aj pre okolité rastliny.
• Predstavte si, keď pri relaxe v záhrade počujete jemný žblnkot tečúcej vody. Pôsobí upokojujúco a pre exteriér je prirodzený. Je dôležitou súčasťou soundscapingu záhrady.
• Vodné prvky slúžia aj ako napájadlá alebo kúpele pre vtáčiky, vážky a motýle. Čo automaticky zvýši život v záhrade.
• Starostlivosť o takéto malé prvky je minimálna. Takže, ak chcete mať v záhrade vodu, ale nemáte čas alebo chuť sa o vodnú plochu starať, táto forma je ideálna.

Kam ho umiestniť

Najlepšie miesto je pri terase. Na prvok vidíte po celý rok a to aj z interiéru. Pri posedení počujete žblnkot vody. Vďaka umiestneniu na terasu zvlhčuje vzduch tam, kde trávite najviac času.

Z akého materiálu

Aj malý vodný prvok slúži ako dizajnový doplnok záhrady, preto ho treba zladiť s materiálmi v záhrade. Do každej záhrady sa hodí solitérny kameň obtekajúci vodou. Do záhrady vidieckeho typu skôr drevená kaďa alebo kamenný válov plný vody. Do modernej záhrady je možné zvoliť aj prvok z korténovej ocele.

Je zhotovenie zložité?

Náročnosť na výrobu takýchto prvkov je nízka. Stačí mať na mieste len prívod elektriny pre malé ponorné čerpadlo. Prvky majú svoj okruh vody alebo sú úplne bez okruhu, takže prívod vody nie je potrebný.

Postačí vám plastová nádoba zahĺbená do terénu. Na ňu stačí dať železnú rohož a pletivo. Následne nasypať na rohož štrk. A na neho postaviť samotný prvok, teda kameň alebo nádobu, z ktorej bude pretekať voda.

Ešte jednoduchšou formou je drevená kaďa, ktorú stačí len položiť na miesto a naplniť vodou.

Údržba na zimu

Je potrebné odčerpať vodu. Na to nám pomôžu používané čerpadlá. Drevenú kaďu stačí len vyliať alebo vypolievať.

Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver