Možno vás to prekvapí, ale mať vodu v záhrade je veľmi ľahké, finančne nenáročné a priestorovo úsporné. Ešte to má aj kopec výhod.
- Aj malý vodný prvok dokáže zlepšiť mikroklímu. Počas letných dní slúži ako zvlhčovač vzduchu, čo je prospešné nielen pre vás, ale aj pre okolité rastliny.
- Predstavte si, keď pri relaxe v záhrade počujete jemný žblnkot tečúcej vody. Pôsobí upokojujúco a pre exteriér je prirodzený. Je dôležitou súčasťou soundscapingu záhrady.
- Vodné prvky slúžia aj ako napájadlá alebo kúpele pre vtáčiky, vážky a motýle. Čo automaticky zvýši život v záhrade.
- Starostlivosť o takéto malé prvky je minimálna. Takže, ak chcete mať v záhrade vodu, ale nemáte čas alebo chuť sa o vodnú plochu starať, táto forma je ideálna.
Kam ho umiestniť
Najlepšie miesto je pri terase. Na prvok vidíte po celý rok a to aj z interiéru. Pri posedení počujete žblnkot vody. Vďaka umiestneniu na terasu zvlhčuje vzduch tam, kde trávite najviac času.
Z akého materiálu
Aj malý vodný prvok slúži ako dizajnový doplnok záhrady, preto ho treba zladiť s materiálmi v záhrade. Do každej záhrady sa hodí solitérny kameň obtekajúci vodou. Do záhrady vidieckeho typu skôr drevená kaďa alebo kamenný válov plný vody. Do modernej záhrady je možné zvoliť aj prvok z korténovej ocele.
Je zhotovenie zložité?
Náročnosť na výrobu takýchto prvkov je nízka. Stačí mať na mieste len prívod elektriny pre malé ponorné čerpadlo. Prvky majú svoj okruh vody alebo sú úplne bez okruhu, takže prívod vody nie je potrebný.
Postačí vám plastová nádoba zahĺbená do terénu. Na ňu stačí dať železnú rohož a pletivo. Následne nasypať na rohož štrk. A na neho postaviť samotný prvok, teda kameň alebo nádobu, z ktorej bude pretekať voda.
Ešte jednoduchšou formou je drevená kaďa, ktorú stačí len položiť na miesto a naplniť vodou.
Údržba na zimu
Je potrebné odčerpať vodu. Na to nám pomôžu používané čerpadlá. Drevenú kaďu stačí len vyliať alebo vypolievať.
Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver
Krajinný a záhradný architekt, florista.
Vyštudovala krajinnú a záhradnú architektúru na Fakulte Architektúry STU v Bratislave. V roku 2010 spoluzaložila Ateliér Papaver. Odvtedy sa venuje floristike a záhradnej architektúre. Práve tá je v posledných rokoch jej najväčšou vášňou. A tak sa s obľubou a intenzívne zaujíma o témy súvisiace s tvorbou verejného priestoru, so záhradami, terasami a pohodlným životom v nich.
Rovnako ako vo floristike, tak aj v záhradnej architektúre preferuje používanie prírodných a autentických materiálov v exteriéroch a navrhuje zaujímavé kombinácie rastlín. Jej cieľom je vytvárať prirodzený prírodný priestor, kde ľudia chcú tráviť veľa času, pre ich mentálny aj fyzický relax a úžitok.