Väčšina stromov má hlboké korene, preto absorbuje minerály zo spodných vrstiev pôdy. Ich veľká porcia ide do listov. Predstavte si, aký prospešný môže byť kompost z listov – listovka.

Listovka vzniká rozkladom lístia listnatých stromov na hromade. Jej fyzikálne vlastnosti sa líšia podľa veku a druhu drevín, ktorých lístie bolo použité. Listy väčšiny stromov obsahujú dvakrát toľko minerálov ako hnoj. Napríklad minerálny obsah listov cukrového javoru (Acer saccharinum) je nad 5%, zatiaľ čo bežné borovicové ihličie (Pinus) obsahuje z 2,5% jeho váhy kalcium, magnézium, dusík, fosfor a iné stopové prvky.

Najväčším prínosom listov je však veľké množstvo vláknitých organických látok, ktoré obsahujú. Sú výbornou prímesou pre všetky typy pôdy. Odvzdušňujú ťažké hlinité pôdy, zabraňujú príliš rýchlemu vysychaniu piesočnatých pôd, nasávajú dážď a kontrolujú odparovanie. Najprv z nich však treba vytvoriť listovku, teda kompost z listov.

Ako zberať a ukladať lístie?

Najlepším nástrojom na zber lístia sú kovové hrable s dlhými lamelami. Listovku môžete ukladať do rovnakej nádoby ako klasický kompost. Ideálny je drevený rám zložený z latiek s medzerami, cez ktoré prúdi vzduch. Nádoba nemôže mať dno, aby bola spojená s terénom. Prípadne môžete jednoducho nakopiť listie na hromadu.

Aké lístie môžeme použiť na vytvorenie listovky?

Na listovku sa dajú využiť všetky typy lístia. Dokonca aj orechové alebo dubové. Tieto však treba na jemno podrviť, aby boli v komposte rovnomerne rozmiešané. A to z dvoch dôvodov. Prvý je, že sa rozkladajú dlhšie kvôli voskovej vrstve (tzv. kutikule), ktorú majú na listoch. Druhý, že pri veľkom množstve okysľujú kompost, pretože sa z nich uvoľňujú triesľoviny (tzv. taniny). Tým pádom treba do listovky pridať viac dusíka.

Tieto tri rady vám zaručia dobrú listovku 

  1. Rozdrvte alebo polámte listy a listovka vznikne oveľa rýchlejšie. Môžete použiť záhradnú drvičku. Ak ju nemáte, dá sa požičať v požičovniach náradia. Ďalším spôsobom je prejsť lístie kosačkou bez zásobníka. Alebo najjednoduchším spôsobom je lístie polámať. Dajte ho do vriec, tie pošlapte a potom vysypte.
  2. Pridajte dusík. To znamená trochu hnoja v pomere 1:5 (1 zložka hnoja). Ak nemáte hnoj, tak dobre funguje aj pokosená tráva alebo zbytky ovocia a zeleniny. Tým sa vyváži pH listovky aj celkový pomer uhlíka k dusíku. A tiež sa vďaka dusíku začne kompost zahrievať. Tým máte zaručené, že lístie sa začne rozkladať rýchlo.
  3. Raz za dva až tri týždne hromadu otočte. Tým pridáte vzduch pre aerobné mikróby, ktoré podporujú rozklad materiálu. Ak tak spravíte aspoň trikrát až štyrikrát do konca jari, tak budete mať jemný kompost pripravený na jarnú výsadbu.

Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver

Krajinný a záhradný architekt, florista.

Vyštudovala krajinnú a záhradnú architektúru na Fakulte Architektúry STU v Bratislave. V roku 2010 spoluzaložila Ateliér Papaver. Odvtedy sa venuje floristike a záhradnej architektúre. Práve tá je v posledných rokoch jej najväčšou vášňou. A tak sa s obľubou a intenzívne zaujíma o témy súvisiace s tvorbou verejného priestoru, so záhradami, terasami a pohodlným životom v nich.

Rovnako ako vo floristike, tak aj v záhradnej architektúre preferuje používanie prírodných a autentických materiálov v exteriéroch a navrhuje zaujímavé kombinácie rastlín. Jej cieľom je vytvárať prirodzený prírodný priestor, kde ľudia chcú tráviť veľa času, pre ich mentálny aj fyzický relax a úžitok.

Viac informácií