Posted on

Prečo bylinky sadiť do špirály

Ide o dôvtipnú a jednoduchú stavbu, ktorá poskytuje bylinkám doslova luxus. Za tento all-inclusive pobyt sa vám bylinky odplatia bujným rastom.

Bylinky zasadené v záhrade, vo vyvýšenom záhone alebo v kvetináči, majú rovnaké pôdne podmienky. Ak im chcete poskytnúť rôzne stanovištia, potrebujete väčšiu plochu. Alebo špirálu.

Bylinková špirála vďaka svojej stavbe poskytuje optimálne podmienky pre rast rôznych druhov rastlín s rozmanitými nárokmi. Takže na jednej ploche nájdeme stanovište pre suchomilné aj vlhkomilné bylinky.

Ako to funguje

Na vrchole je najsuchšie. Tesne pod vrcholom je o trochu vlhkejšie a na úpätí špirály je vlhké prostredie. Okrem prirodzeného stekania vody do nižších častí za to môže aj zloženie pôdy vo vnútri špirály a jedinečné mikroklimatické podmienky, ktoré špirálovitým tvarom vznikajú.

Najvyššia časť nie je tienená žiadnou inou rastlinou a nie je chránená pred vetrom. Naopak nižšie časti špirály sú jemne chránené proti vetru a mávajú počas dňa na sebe aj tieň, ktorý poskytuje vrchol špirály s vysadenými rastlinami.

Prečo špirála

Tvar špirály nie je náhoda. Je ľahko zhotoviteľný, stabilný a výborne v nej odteká voda do jednotlivých vrstiev, takže sa vďaka jej tvaru s vodou šetrí.

Mimochodom, tvar špirály je v prírode hojne rozšírený. Nájdete ju v uložení slnečnicových semienok či šišiek ihličnanov. Na prvý pohľad je viditeľná na ulite slimáka. Nájdete ju dokonca aj na ľudskej ruke zovretej v päsť.

Aj matematika pojem špirály dobre pozná (Archimedova špirála, Fermatova špirála, logaritmická špirála).

Veľkosť a umiestnenie

V bylinkovej špirále by malo byť miesto na minimálne dva kusy rastlín toho istého druhu. Aby ste mohli striedavo zostrihávať ich časti a oni stíhali dorastať. Preto by jej priemer nemal byť menší ako dva metre s najvyšším bodom vo výške jedného metra. Sú špirály, po ktorých sa dá dokonca chodiť. Platí, že čím väčšie rozmery špirály, tým sa na nej dokážu vytvoriť rozdielnejšie mikroklimatické pomery.

 

Špirála má zapadnúť do okolitého prostredia. Najlepšie je včleniť ju do záhonu alebo umiestniť vedľa terasy. Ideálne na slnečné stanovište blízko kuchyne či terasy.

Postup stavby

Špirálu je najlepšie stavať na sucho, čo znamená ukladať postupne na seba kamene a telo špirály vysypávať jednotlivými vrstvami. Pri päte špirály sa často buduje aj malé jazierko. Okrem kameňov sa dá použiť aj guľatina alebo tehly. Vrchol sa stavia obrátený smerom na juh.

1.      Naznačíme si tvar špirály kolíkmi a na vyznačenej ploche vyberieme trávnaté drny. Ak špirála obsahuje jazierko, tak v jej najspodnejšej časti vyhĺbime jamu a vystelieme ju jazierkovou fóliou alebo do nej vložíme nádobu (starý pozinkovaný alebo posmaltovaný veľký hrniec či  plastovú čiernu nádobu). Vezmeme pruh tmavej látky alebo geotextílie a položíme ho jedným koncom na dno jazierka a druhý vložíme do najnižšej časti špirály a zahrabeme. Táto látka slúži ako knot, ktorý zavlažuje najspodnejšiu časť. Dno jazierka vyložíme štrkom.

2.      Od najnižšieho miesta špirály začneme na seba ukladať kamene. Uisťujeme sa, že kamene na sebe pevne držia a nehýbu sa. Ako sa špirála zvyšuje, vypĺňame priestor jednotlivými vrstvami. V najnižšej časti špirály použijeme zeminu premiešanú s kompostom v pomere 1:1. Do zvyšujúcich sa častí použijeme čistú zeminu. Do najvyšších častí dáme na spodok vrstvu štrku a na ňu zeminu premiešanú s pieskom.

Kam ktoré bylinky

V najvyššej časti špirály sa bude dariť suchomilným bylinkám ako sú rozmarín, levanduľa, materina dúška, yzop, majoránka, šalvia, tymián, estragón.

Do zvažujúcich sa častí sú vhodné bylinky ako saturejka, koriander, petržlen, pažítka, kôpor či mesiačik. Tie sú nenáročné na stanovište.

Na dolnom konci špirály sa bude najviac dariť vlhkomilnej medovke, mäte, bazalke, žeruche a harmančeku. Tieto bylinky potrebujú ťažkú pôdu, ktorá zadržuje vlahu. Bez drenáže.

Ak je súčasťou špirály aj jazierko, tak k nemu je dobré vysadiť potočnicu a mätu vodnú.

Zdroj úvodnej fotky: Ateliér Papaver